Študenti SOŠ v banských mestách

V rámci organizácie Zväzu Rákócziho sa uskutočnila akcia „Hornozemské potuľky“. Cieľom tradičnej akcie je návšteva pamätihodností. Na tohtoročnej akcii sa zúčastnili študenti: Štefan Bereznai, Kristóf Pálfy, Xavér Patócs, Dominik Varga.
Program spomínanej akcie sa začal v piatok v Mestskom kultúrnom stredisku Benedeka Csaplára v Dunajskej Strede. Študenti a ich učitelia sa zoznámili a pracovníci Zväzu Rákócziho predstavili činnosť a program ich zväzu. Študenti sa zúčastnili na predstavení a Középsuli.hu a na koncerte Bye Alex a Slepp.
Po koncerte sme sa vyrazili do Zvolena a na druhý deň sme cestovali do Kremnice, t.j. do historicky najzaujímavejšieho mesta. Referovali nám o zaujímavostiach historických udalostí a obdivovali sme zbierku mincí. Mali sme možnosť vidieť architektonický zázrak „Kostol sv.Kataríny Alexandrínskej“. Je to dvojloďový neskorogotický kostol s mohutnou a vysokou vežou. Opevnený je dvojitým gotickým hradným múrom s bránou a troma baštami.

Neďaleko od Kremnice sa nachádza ďalšie významné banícke mesto Banská Štiavnica. Známa o svojich baniach striebra. Tu sa nachádza Evanjelické lýceum, kde študoval Sándor Petőfi, významný maďarský básnik a na budove nájdeme jeho pamätnú tabuľu. Kálmán Mikszáth dokončil svoje štúdiá v Banskej Štiavnici. Navštívili sme aj Kalváriu, Súsošie Svätej Trojice a aj Banícku Akadémiu.
Náš zázračný deň sme ukončili v Banskej Bystrici. Mesto je známe už od začiatku ťažby zlata a medi. Centrum Banskej Bystrice je historickým dedičstvom a oblasť okolo hradu je uvedená ako národné kultúrne dedičstvo. V meste sme obdivovali Radnicu, Stredoslovenské múzeum -Thurzov dom, Kostol Nanebovzatia Panny Márie.
Náš výlet sa skončil po návšteve Bojnického zámku. V roku 1644 ho kráľ daroval rodine Pálffyovcov, ktorí ho v druhej polovici 17. storočia prestavali do barokového štýlu. Túto prestavbu rešpektovali pre vysokú umeleckú hodnotu aj pri neskorších stavebných úpravách. Pri tejto prestavbe zámku vznikla v roku 1662 baroková kaplnka s jedinečnou štukovou klenbou, ktorá bola doplnená o figurálnu fresku s náboženskými motívmi. V rokoch 1889 až 1910 uskutočnil posledný feudálny majiteľ Ján František Pálffy poslednú rozsiahlu prestavbu zámku, ktorá bola v neogotickom štýle. Práve vďaka tejto prestavbe zámok nadobudol svoje charakteristické črty a súčasný vzhľad. Ján František Pálfy sa osobne, až do svojej smrti v roku 1908, zúčastňoval prestavby zámku. Za vzor mu poslúžili najmä monumentálne stredoveké európske architektúry z Talianska a Francúzska. Bol aj významným zberateľom umeleckých pokladov. Vo svojom testamente napísal svoje prianie, aby sa zo zámku stalo múzeum prístupné verejnosti.
Chceli by sme sa poďakovať Zväzu Rákócziho za spomínaný poznávací zájazd, na ktorom naši študenti obohatili svoje vedomosti aj zázračnými zážitkami.
Attila Duborszky, učiteľ

×